Zmena je život

Žiarlivosť musí mať aj svoje hranice

Len ten, kto žiarlivosť zažil, vie, čo všetko dokáže spôsobiť. Je to negatívny cit, ktorý zasahuje hlboko do ľudských vzťahov. Je pravdou, že niekedy je ťažké vycítiť hranicu medzi prirodzeným strachom o svojho partnera a jeho neustálym sledovaním. Najväčším umením žiarlivosti (žiarlivca) je vedieť ovládnuť svoju podozrievavosť a nespôsobovať druhému utrpenie. Žiaľ, niekedy nám až sám život otvorí oči. Táto vlastnosť je spôsobená strachom alebo obavou, že môžem byť opustený a nahradený niekým druhým u človeka, od ktorého som citovo závislý, alebo koho milujem. Pocity sa prenášajú aj do ďalších vzťahov. Žiarliť môžeme teda na priateľa, spolupracovníka a keď nadviažeme partnerský vzťah, žiarlime najmä na partnera a neskôr dokonca aj na vlastné deti.

Vraj chorobnou sa stáva žiarlivosť vtedy, keď partner žiarli bez zjavnej príčiny, aj keď rival neexistuje. Napriek tomu sa znásobujú jeho predstavy, snaží kontrolovať a týrať toho druhého svojimi nekonečnými podozrievaniami. Žiadne reálne fakty nepomáhajú, aj keď robí partner čokoľvek, vysvetľuje, postupne obmedzuje aj stretnutia. Aktivity s druhými, nič ho nepresvedčí, neuspokojí. Žiarlivé scény sa odohrávajú najmä vo večerných hodinách, často až hlboko do noci. Tu už nepomôže nič iné, iba liečba u psychiatra. Naliehavosť spoločného utrpenia sa týmto zmierni. Podľa odborníka vraj už od predškolských rokov sa v nových vzťahoch až do dospelosti žiarlivosť prejavuje, opakuje a znásobuje. Poznáme ju už u detí, najmä po narodení mladšieho súrodenca. Dieťa cíti menej matkinej pozornosti. Žiarli teda na svojho súrodenca. Vieme však, že život je jednoduchší bez žiarlivosti. Kto ju raz spozná, toho poznačí na celý život.

Hovorí sa, že kde niet lásky, tam nie je ani žiarlivosť. Snažme sa všetci o to, aby náš partner nebol žiarlivý. Tým náš život bude krajší a hodnotnejší. Vážme si jeden druhého.

Ako to zistiť? Ak sa zhodneš aspoň v 3 bodoch tak si žiarlivá: