Bolo to asi 25.Júla ked sme aj z rodičmi išli na dovolenku do Grécka.Nechcela som tam ísť pretože som tu mala kamarátov a nuda na pláži ma nebaví.Hrávam totiž dievčenský futbal a potrebujem pohyb a navyše sme mali mať 27 zápas na ktorý kvôli dovolenke ísť nemôžem.
Vyrazili sme už keď som sedela v autobuse uvidela som ho.Bol taký milí, modrooký s čiernymi vlasmy a mne začalo prudko byť srdce akoby volalo POĎ SEM LASKA.Sedel hneď za mnou.Zrazu ma niekto poklepal po placi a šepol mi do ucha že sa volá Adam a že bude v hoteli v ktorom sme zhodou náhod boli aj my.Jeho hlas bol úžastný.Tešila som sa ako malá a celkom som zabudla na nejaký futbal.
Vystúpili sme a on sa mi zrazu stratil z dohľadu.Ako som došla do hotela ani som sa nestihla vybaliť, šla som ho hľadať.Nikde nebol.Ani večer ani ráno a ani na druhý deň.Rozmýšlala som nič iné mi nechodilo po rozume len jeho sladký hlas, jeho meno, jeho oči.
Na tretí deň večer som išla sama na pláž.Pozorovala zapad slnka a vnímala vodu ktorá mi zalievala nohy.Zrazu mi niekto zakryl oči a pobozkal ma na krk a tíško mi povedal PREPÁČ.Hneď som vedela komu patria tie sladké slová. Bol to on, Adam.Bolo to krásne.Najkrajšie dva týžne v mojom živote.
Ale zrazu bol koniec.Nadišiel deň môjho odchodu a ja som plakala a plakala.Adam bol síce zo Slovenka, ale ja som bola z Baskej Bystrice a on z Bratislavy.Vymenili sme si čísla ale nikdy nenapísal, nikdy nezavolal.Číslo je stále vypnuté alebo neberie telefón.Ide mi srdce roztrhať, lebo som sa do Adama zamilovala.Tento krásny sen sa rozplynul.Už je to rok a ja stále citim k Adamovi to čo pred rokom.